História
Z dejín obce Štvrtok
Dnešná obec Štvrtok je so svojim chotárom situovaná na pravej strane rieky Váh, pod úpätím Bielych Karpát, v susedstve s Bošáckou dolinou. Jej nadmorská výška sa pohybuje v rozmedzí 191 - 350 m.n.m., stred obce má 202 m.n.m. V minulosti ohrozovali jej existenciu vážske povodne. V údolí prevláda humusovitá pôda s nánosmi a na pahorkoch hnedozem. V roku 1978 mal jej priestor rozlohu 485 ha / v roku 1934 došlo k úprave chotára s Ivanovcami.
Ide o staré osídlenie, hoci priame archeologické nálezy z tejto lokality nie sú známe. Dá sa však predpokladať na základe archeologických artefaktov zo všetkých predhistorických dôb i stredoveku z Bošáckej doliny / Trenčianske Bohuslavice, Bošáca, Zemianske podhradie a nálezov blízkych dedín na považí ¬Ivanovce, Melčice - Lieskové a iné.
Územím štvrtku prechádzala až do 30-tych rokov nášho storočia stará historická hradská, kedysi spájajúca komunikačné hrady Čachtice a Trenčín. Význam tejto cesty poklesol potom, čo v 30-tych rokoch nášho storočia vybudovali cestnú magistrálu v úseku Nové Mesto n.V. - Trenčín. Chotárny názov Stráža na pomedzí Haluzíc a Štvrtku poukazuje na to, že v období feudalizmu /včasného 12.-13. storočie/ existovalo v tomto priestore strážne stanovisko s menším počtom vojakov. Obec Štvrtok susedí s Haluzicami, Trenčianskymi Bohuslavicami, Bošácou, Beckovom a Ivanovcami.
Od čias včasného feudalizmu Štvrtok patril administratívne až do roku 1922 do Trenčianskej župy so sídlom v Trenčíne a v rámci nej do dolnopovažského okresu. V roku 1923 - 1928 ju po reorganizácii verejnej správy začlenili do väčšej Považskej župy so sídlom v Turčianskom Svätom Martine, potom do Slovenskej krajiny po zrušení župného zriadenia, v roku 1940 - 1945 do zväčšenej Trenčianskej župy, neskôr do Bratislavského a Západoslovenského kraja a od 1.7.1996 je jednou z obcí novoustanoveného Trenčianskeho kraja.
V čase rodiaceho sa feudálneho štátu Uhorska bol Štvrtok majetkom beckovského hradného panstva. O jeho počiatkoch až do II. polovice 14. storočia nepoznáme o ňom žiadne priame písomné zmienky. Prvá písomná zmienka o dedine pochádza zo 16. júla 1398, keď ju panovník Žigmund Luxemburský menovite uvádza medzi majetkami Beckovského hradu - vojvodu Ctibora zo Ctiboríc a Beckova pod názvom Chetertekhel. Vo zväzku s Beckovom je Štvrtok až do zrušenia poddanstva v Uhorsku 1848. V roku 1598 sú jej vlastníkmi beckovskí hradní páni Anna Bánfyová a Ján Racskay, v 18. storočí Revayovci. Popri nich vlastnili vo Štvrtku majetkové diely viaceré zemianske rodiny. V II. polovici 16. storočia ich dostali do zálohy rodiny Herdy a Kekesházy. V 16. storočí je tu zmienka o zemianskej rodine Maloveckých, pochádzajúcej z Malej Vsi /dnes Beckovská Vieska, časť Kočoviec/, vlastniaca majetky aj v susedných Trenčianskych Bohuslaviciach. V 17. storočí vo Štvrtku mali majetky aj Jakušovci, chorvátska rodina spriaznená s majiteľmi hradu Vršatec. Od l. polovice 18. storočia vlastnili pozemky vo Štvrtku majitelia beckovského komposesorátu. V l. polovici 19. storočia mal vo Štvrtku svojich poddaných zeman Ján Silvay zo zemianskeho Lieskového a Belej / pri Trenčíne /. Niekedy na konci 18. storočia tu získali majetkové diely Príleskovci a ich pokračovatelia Ostrolúckovci zo Zemianského Podhradia, ktorí vlastnili okrem pôdy aj menšie hospodárske budovy / zbúrané, na mieste dnešnej vodárne / ešte krátko po II. svetovej vojne. Až do druhej svetovej vojny vlastníkmi časti pôdy vo Štvrtku boli dedičia Fould - Springerovcov z Trenčianskych Bohuslavíc. Menšími vlastníkmi pôdy a nehnuteľností boli až do II. svetovej vojny židovskí živnostníci Lóvyovci a iní ich súkmeňovci. V 19. storočí sa medzi vlastníkmi uvádza Poliak Teofil a Jaszievczyk Karczewski /1806 – 1899/ s manželkou Alžbetou, rod. Nedeckou z Ivanoviec /1814 - 1894/. Samozrejme, že po zániku feudalizmu a po uskutočnení parcelácií pôdy v II. polovici 19. storočia treba si všímať aj miestnych roľníkov.
Z názvu obce Štvrtok možno usúdiť, že lokalita existovala už v období včasného feudalizmu, niekedy v 12.-13.-om storočí. Pôvodne sa mala vyvinúť na trhové miesto beckovského panstva, v ktorom sa začas konávali vo štvrtok týždenné jarmoky. Dá sa tak usúdiť z analógie z podobných názvov na Slovensku: Štvrtok na Ostrove / okres Šamorín/, Plavecký Štvrtok /na Záhorí/, Spišský Štvrtok.
Obec Štvrtok na Považí sa uvádza v pramennom materiáli / často v skomolenej forme pisárov takto/: villa Chewthewrthek - 1477, Poss. Chewthewrtek - 1477, Poss. Chetertek - 1521, Csótórtók, Stwrtek - 1786, Čtwrtek - 1786, Vá~ csútórtók - 1907 - 1913 / v čase zvýšenej maďarizácie, v preklade Považský Stvrtok /, Štvrtok - 1920 a v písomnostiach sa uvádza v 20. storočí aj pod názvom Štvrtok nad Váhom.
Najstarší urbár beckovského panstva z roku 1522 uvádza pri Štvrtku 17 usadlostí, ktoré obrábalo 13 sedliakov. Žili tu aj želiari v počte 9. Poddaní odovzdávali v tomto čase panstvu ročne 12 zlatých a naturálne povinnosti vo forme predpísaného počtu pšenice, jačmeňa, ovsa, raži, chmeľu, hrachu, prosa, konopné semeno, konope, syr, maslo, koláče, sliepky, vajcia slepačie, odviezť dva vozy sena zo svojich lúk, palivové drevo. S Haluzicami dávali spoločne jedného vola a ošípanú a vykonávali podľa potreby aj práce v iných dedinách panstva.
V priebehu svojej existencie sa Štvrtok nevyvinul na veľkú obec. Pre zaujímavosť uvádzame niektoré počty obyvateľov a domov v obci: 1596 - 12 sedliaci a 20 želiari a 9 zemianskych kúrií, 1598 -36 domov, 1720 -25 daňovníkov, z toho 18 želiarov, 1784 -60 domov, 61 rodín a 320 obyvateľov, 1828 -66 domova 530 obyvateľov, 1840 -179 katolíkov, 279 evanjelikov, 18 židov, 1869 -460 obyvateľov, 1877 3 veľkovlastníci pôdy a 67 malých vlastníkov, 339 obyvateľov, 74 domov, 1891 - 417 obyvateľov, 1910 - 428 obyvateľov, 1940 ¬432 obyvateľov, 1961 - 472 obyvateľov, 1970 - 586 obyvateľov.
Obyvateľstvo sa predovšetkým zamestnávalo poľnohospodárstvom, tak rastlinnou, ako aj živočíšnou výrobou. Pôda produkovala obiloviny, chmeľ i hrozno. V roku 1769 sú vo Štvrtku zmienky, podobne ako aj v okolitých dedinách o vinohradoch, v rozsahu 23,5 kopáčov. / Rozsah vinohradov sa v tom čase neuvádzal v plošných mierach, ale počtom robotníkov kopáčov, potrebných pri obrábaní vinohradov/. Miestne vinohrady zanikli v II. polovici 19. storočia v dôsledku rozšírenia fyloxéeny.
Rybárov vo Štvrtku spomína už najstarší urbár z roku 1522 a v 18. storočí aj Matej Bel, autor monografie Trenčianskej župy. Obľúbeným zamestnaním bolo chytanie kvíčal- vtákov, keďže im poskytoval výdatná obživu v tom čase rozšírený jalovec v priľahlých lesoch. .
Živočíšna výroba vykazuje vo Štvrtku roku 1877 nasledovné počty zvierat: 34 koní, 35 volov, 80 kráv, 30 ošípaných, 200 oviec.
Remeslá a živnosti sa nerozvinuli vo Štvrtku do väčších rozmerov. V roku 1683 je zmienka o 3 mäsiaroch. V roku 1877 sa spomínajú 3 hostince a pálenica Jozefa Kohna.
Pre zaujímavosť treba uviesť, že na pomedzí chotárov Trenčianskych Bohuslavíc a Štvrtku sa spomína na začiatku 19. storočia samota Somoš pri hlavnej hradskej, ktorú najprv získal do prenájmu zeman Ján Silvay a neskôr ju kúpil od beckovského baróna Tadeáša Pongráca. V tom čase tu bol hostinec so šiestimi izbami, kuchyňou a pivnicou, 2 maštale, ovčín s komorou pre baču, šopa pre vozy a stodola / ide o predchodcu bývalého motorestu Ranč/.
Štvrtok mal v minulosti aj svoju obecnú správu s richtárom a prísažnými. Obecný úrad pri výkone svojej činnosti používal obecnú pečať. Má rozmer o priemere 23 mm a bola použitá v roku 1799. V jej obraze je Panna Mária stojaca na polmesiaci, držiaca na ľavej ruke dieťatko a v pravej má žezlo / Rímskokatolícky farský kostol v Bošáci je zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie / s legendou.
Od roku 1893 v rámci organizácie notárskych úradov patril Štvrtok do Obvodného notariátu v Melčiciach.
Najstarším náboženským a kultúrnym strediskom Bošáckej doliny i pre priľahlú časť Považia až po dnešné Melčice - Lieskové sa stali Haluzice so svojim opevneným kostolom, uvádzaným v dobových prameňoch v 14. -tom storočí. Pod jeho jurisdikciu podliehal aj Štvrtok. V druhej polovici 16. storočia prešiel do rúk protestantov, ku ktorým sa prihlásilo takmer všetko miestne
obyvateľstvo. Vedľa haluzického kostola existoval cintorín pre všetky filiálky haluzickej farnosti.
V čase nástupu rekatolizácie v II. polovici 17. storočia Haluzice postupne stratili na svojom význame: v II. polovici 18. storočia sa náboženské centrum katolíckej cirkvi presunulo do Bošáce, kde vznikol barokový kostol. Evanjelická časť obyvateľstva našla svojich podporovateľov - patrónov v majiteľoch panstva v Zemianskom Podhradí a tamojších zemanoch / Podhradskí, Prí1eskí, Ostrolúcki /. Najprv sa evanjelická časť zúčastňovala na bohoslužbách v tamojšej dvorskej kaplnke a neskôr po Tolerančnom patente z roku 1781 bol postavený empírový kostol v Zemianskom Podhradí. Po tomto čase vzniká vo Štvrtku nad obcou cintorín, ktorého staršiu časť bez náhrobníkov, možno dosiaľ vidieť. V mladšej dolnej časti cintorína s kovovou ohradou si zasluhuje pozornosť krypta s pomníkom, s vyrytými erbami T.J. Karčewakeho a jeho manželky A., rodenej Nedeckej, z konca 19. storočia.
Rozvíjajúca sa židovská komunita patrila v 19. storočí a neskôr, pod správu židovskej náboženskej obci v Bošáci, kde bola aj synagóga / zbúraná po II. svetovej vojne, stála v strede obce /. Židia na území Štvrtka mali aj svoj vlastný cintorín, ktorý už zanikol.
S Haluzicami a Bošáckou dolinou súvisí vznik a rozvoj miestneho školstva. Najstaršia škola je doložená v 16. storočí pri haluzickej evanjelickej fare / podľa J.Ľ.Holubyho /, neskôr po Tolerančnom patente na konci 18. storočia v Zemianskom Podhradí. Katolícka časť obyvateľstva navštevovala azda školu pri tamojšej fare v Bošáci v priebehu 18. storočia.
Vlastnú školu si zriadili evanjelici vo Štvrtku v roku 1873, pri nej postavili na stĺpoch zvonicu so zvonom zo zvonolejárskej dielne J. Pozdech v Budapešti, datovanom v roku 1875, / neskôr ju nahradili murovanou zvonicou v roku 1899/.Na zvonici je aj druhý zvon, vyrobený v roku 1930 u bratov Fischerovcov v Trnave.Túto školu navštevovali aj deti zo susedných Haluzíc.
V roku 1924 si zriadila vo Štvrtku svoju ľudovú školu rímsko - katolícka cirkev.
Obe školy sa v priebehu 30 - tych rokov pretvorili pre nedostatok finančných prostriedkov na obecnú, neskôr na spoločnú štátnu ľudovú školu v roku 1942. V bývalej evanjelickej škole sa vyučovalo až do roku 1977, kedy ju zrušili a pretvorili na materskú školu. V bývalej evanjelickej škole sa konávajú dnes bohoslužby príslušníkov evanjelického vierovyznania a v bývalej rímskokatolíckej škole, okrem ľudovej knižnice bývajú bohoslužby príslušníkov rímskokatolíckeho vierovyznania.
V minulosti sa v oboch školách hrávali ochotnícke divadlá.
Židovská časť obyvateľstva navštevovala v minulosti cirkevnú židovskú základnú školu v Bošáci.
Na konci 30. rokov / 1939 / sa uskutočnila výstavba cestnej magistrály z N. Mesta n. V. do Trenčína. Pri tejto príležitosti otvorila firma Štefanec a Lošonský vo Štvrtku kameňolom. Do 30. rokov sa datujú počiatky elektrifikácie obce. V roku 1961 vzniklo miestne JRD a popri ňom výstavba jeho hospodárskych objektov a nová rodinná zástavba. Na časti chotára Štvrtku je postavená časť objektov Agrochemického podniku.
Na výstavbu obce neraz vplývali rozličné vojenské udalosti. V decembri roku 1663 vypálili celú dedinu Štvrtok ubytovaní cisárski vojaci / azda z nedbalosti /. V tomto čase domy v obci boli drevené. Vojnové škody z I. svetovej vojny bližšie nepoznáme. V nej zahynuli 4 miestni obyvatelia, ktorých mená sú zvečnené na pamätníku obetiam l. svetovej vojny melčického notariátu v strede Melčíc.
Jadro pôvodnej obce Štvrtok vzniklo na vyvýšenine smerom na Haluzice. Nepatrná časť výstavby smerom na Ivanovce od obecného úradu vznikla neskôr po výstavbe evanjelickej školy. .
Popri novšej rodinnej výstavbe sa zachovala staršia ľudová architektúra vo forme obytných domov, stodôl a výšok, z pálenej a nepálenej tehly, prevažne z 19. a zo začiatku 20. storočia.Obec je napojená na vodovod a v súčasnosti bola dokončená plynofikácia.
V budúcnosti by sa žiadalo doplniť poznanie o nej o ďalší štúdijný materiál, prevažne archívnej , zatiaľ neznámej povahy a vydať o nej monografiu.
